Csodatévő ikont a Boldogságos Theotokosz a Máriapócs - Чудотворна ікона Пресвятої Богородиці Повчанської - The wonder-working icon of the Most Holy Theotokos of Máriapócs Slzenie prebiehalo od 4. novembra do 8. decembra 1656. Prvým svedkom tejto udalosti bol istý roľník Michal Gori, ktorý hneď zvolal iných ľudí a pána farára, aby im tento zázrak ukázal. Keďže slzy neprestávali tiecť, zbierali ich do dvoch šatiek, ktoré sú uložené v rímskokatolíckom biskupskom katedrálnom chráme v Jágri. Zvesť o zázraku sa rýchlo rozniesla po celej krajine a i na cisársky dvor do Viedne. V tom čase žil vo Viedni nábožný kapucín Markus Avianus, dôverný radca cisára Leopolda I. ktorý poradil cisárovi, aby tento zázračný obraz dal previesť do Viedne veriac, že Boh skrze úctu k zázračnej Matke Božej požehná cisárovi víťazstvo proti muzulmanským vojskám. Cisár nariadil jágerskému kanonikovi Emerichovi Csákymu, aby ikonu do Viedne preniesol. Povoz so zázračnou ikonou putoval cez Košice a tu sa stalo, že pred Košicami v obci Barca ich zastihol lejak s búrkou, pre ktorú nemohol pokračovať v ceste. V tom čase tu pôsobiaci jezuiti využili túto príležitosť a nechali zázračnú ikonu v troch kópiách vyhotoviť na pamiatku tejto vzácnej púte svätej ikony. Jedna kópia sa vrátila do Máriapócs, kde v rokoch 1715 a 1905 znovu slzila, druhá ostala v Košiciach, a o tretej kópií sa nevie. Originál ikony došiel do Viedne, kde cisárovná Magdaléna Eleonóra dala do skvostného drahokamami ozdobeného rámu a vystavili ju k verejnej úcte v Dóme sv. Štefana, kde sa až do dnešného dňa nachádza a s veľkou láskou uctieva.
