Boh je Láska Fakty a Pravda

28/05/2026

NEMÔŽEM DAŤ, LEBO NEMÁM! Najčastejší “dôvod” prečo ľudia prestanú alebo ani nezačnú SIAŤ(dávať)

✔️ŽIVOT NEUSTÁLE PRODUKUJE POTREBY!

☝️Neži podľa toho! Tento svet ti bude neustále hovoriť, čo všetko potrebuješ a čo všetko nemáš!

💥BIBLICKÝ PRINCÍP JE INÝ - na to, aby si MAL, potrebuješ dať (zasiať)!

…a nie hocičo, ale DRAHÉ SEMENO!

📣Čo to znamená? Boh vysoko oceňuje, keď dávame to, čo je pre nás vzácne a drahé! To, čo sme ušetrili! VTEDY ti Boh otvorí PRÍLEŽITOSŤ a dá MÚDROSŤ, aby sa ti urodilo viac ako bežne!

👉Tento princíp poznali už patriarchovia. Práve v OBDOBÍ HLADU Izák:
✔️ŠETRIL
✔️ZASIAL

🌾AKÝ BOL VÝSLEDOK?
Gn 26:12: Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne, lebo Hospodin ho požehnal.
✔️PRIJAL POŽEHNANIE
Gn 26:13: Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa čoraz viac a viac, až sa stal veľmi zámožný.

👉Biblia hovorí, že sejba a žatva nikdy nepominie. To, čo robil Izák, robil KONTINUÁLNE.

☝️Pamätajme, že žatva je vždy väčšia ako sejba a Boh odpovedá zjavne! 🌾🌾🌾

(inšprirované odkazom senior pastora Jaroslava Kříža z 27.5.2026)

????🤔🤔

29/04/2026

29/03/2026

‭Exodus 12:2-11 SEBDT‬
[2] „Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. [3] Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ‚Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť. [4] Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka, nech sa spojí s najbližším susedom, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka. [5] Baránok musí byť bez chyby, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat. [6] Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelskej pospolitosti zareže. [7] Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov, v ktorých budú jesť. [8] V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami. [9] Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode, len upečené na ohni s hlavou, nohami a vnútornosťami. [10] Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni. [11] Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo, lebo je to Hospodinova Pascha.

ŽIADNE ZAJAČIKY 🐇🐰!!! ŽIADNE VAJIČKA🐣 ALE BARANOK BOŽI JE TAN KTORI ZNIMA HRIECHY SVETA!!! KRISTUS JEŽIŠ!!!

Jn1,29: Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. PRETO OSLAVUJ BOHA ŽE DYCHAŠ!!!

29/03/2026

Ak musíte podávať kuracie večere, zmrzlinové večierky a čajové večierky, aby ste prinútili ľudí prísť do Božieho domu, potom ste mŕtvejší ako kura, chladnejší ako zmrzlina a slabší ako čaj!

- Jack Coe

18/03/2026

Na stene jeho izby visel ten obraz – osol s hrivou leva, stojaci hrdo na skale, akoby vládol celej krajine. Nad ním veľkými písmenami stálo:

„Daj oslovi viac pozornosti a bude si myslieť, že je lev!“

Martin sa naň pozeral každý deň od svojho krstu.

Najprv ho ten obraz bavil. Prišiel mu vtipný, trochu ironický. Pripomínal mu starý život – ako sa ľudia tvária, keď dostanú trochu pozornosti, uznania, moci. Ako rýchlo si začnú myslieť, že sú niečo viac.

Ale po čase ho začal znepokojovať.

Jedného večera si sadol na posteľ, pozrel sa na obraz a zamyslel sa:
„Nie som aj ja taký?“

Od krstu sa veľa zmenilo. Ľudia v cirkvi ho prijali, povzbudzovali ho, hovorili mu, ako sa zmenil. „Si nový človek,“ vraveli. A on tomu chcel veriť.

Lenže niekde hlboko vnútri cítil, že stále bojuje s tými istými vecami. Pýcha, neistota, potreba uznania. A zrazu ten obraz prestal byť vtipný.

Začal byť osobný.

„Čo ak si len myslím, že som sa zmenil?“ zašepkal do ticha. „Čo ak som len ten osol, ktorému dali viac pozornosti… a teraz si myslí, že je lev?“

Ticho v izbe zhustlo.

Na druhý deň vzal obraz zo steny a položil ho na zem. Dlho naň pozeral. Potom si otvoril Bibliu a čítal o pokore, o tom, že skutočná sila neprichádza z toho, čo si o sebe myslíme, ale z toho, kým sa stávame každý deň.

A vtedy mu niečo došlo.

Možno pointa toho obrazu nebola v tom, že osol je smiešny.

Možno to bola výstraha.

Nie pred tým, že sa zmení – ale pred tým, že si začne myslieť, že už sa meniť nemusí.

Martin sa zhlboka nadýchol, zdvihol obraz zo zeme a zavesil ho späť na stenu. Ale tentoraz sa naň pozeral inak.

Nie ako na vtip.

Ale ako na pripomienku.

Od toho dňa, vždy keď okolo neho niekto povedal niečo povzbudivé, vždy keď cítil, že rastie, že sa mení… pozrel sa na toho „leva“ na obraze a ticho si pripomenul:

„Nezabudni, odkiaľ si prišiel.“

A namiesto toho, aby sa snažil vyzerať ako lev, rozhodol sa robiť niečo iné – kráčať pokorne, deň za dňom.

A zvláštne bolo, že čím menej sa snažil byť „niekým veľkým“, tým viac sa skutočne menil.

Nie navonok.

Ale tam, kde to bolo najdôležitejšie.

02/03/2026

Priveď ich do kostola.

Aj keď si kreslia po ozname.
Aj keď si príliš nahlas šepkajú.
Aj keď ti ležia na kolenách a zaspia skôr, než sa kázeň dostane k druhému bodu.

Priveď ich aj tak.

Viera sa nebuduje v dokonalom tichu.
Buduje sa v opakovaní. V rytme. V tom, že prichádzame znova a znova.

Nech vidia zdvihnuté ruky.
Nech počujú chvály.
Nech sú obklopení ľuďmi, ktorí milujú Ježiša a nehanbia sa za to.

Nemusia to dnes „pochopiť“.
Semienka nevyklíčia v ten istý deň, ako sú zasadené.

Raz si spomenú na piesne.
Na modlitby.
Na ten pocit.

Tak ich priveď.
Neupravených,

neposedných, unavených… takých, akí sú.