26/08/2026
Sláva Isusu Christu, připomeňme si jeden z dopisů blahosloveneho biskupa Pavla Gojdiče kněžim a věřicim z roku 1947. :
,, .... Úlohou a povinnosťou každého kňaza a duchovného pastiera je venovať mimoriadnu pozornosť mládeži, ktorá nikdy nebola v takom nebezpečenstve ako teraz, keď nepriatelia Cirkvi vynakladajú všetky prostriedky, aby mládež odtiahli od Krista, od Jeho Cirkvi. Práve z tej príčiny máme v úmysle vyhlásiť v tomto roku rok mládeže, v ktorom sa chceme mimoriadnym spôsobom venovať mládeži, aby sme jej ukázali hoci úzku, mnoho ráz trnistú, ale istú cestu pravého šťastia a blahobytu.
Pri tej dôležitej a ťažkej práci Vám bude na pomoci Katolícka kancelária (Bratislava, Kapitulská ul. 5), ktorá Vám mesačne zašle potrebné direktívy a rady, pomocou ktorých môžete svoju duchovnopastiersku činnosť podľa terajších potrieb čo úspešnejšie rozvinúť.
Ak svet napätými silami, dvojhláskami (čiže dvojmo), usiluje sa zabezpečiť blahoobyt našich blížnych, nezložme ani my ruky, ale užime tie prostriedky, ktoré nám od Boha a od Cirkvi dané, aby verní naši hľadali „Cárstvo Božie a pravdy jeho“, lebo tým automaticky prichádza mier, spravodlivosť, láska a všetko „ostatné“ k blahoobytu človeka potrebné dary.
Pri obnovení ducha verných rozhodujúcu úlohu hrajú sv. Misie. Oni svojimi logicky vybudovanými poučeniami, svojimi osobitnými milosťami, aké Boh na misiách tak bohato udeľuje, premenia dušu starých i mladých, bohatých i chudobných, spravodlivých i hriešnikov. Z tej príčiny zaväzujem Vp. oo. farárov, obzvlášť na farnostiach, ktoré najviac trpeli, a to nielen materiálne, ale aj duchovne, aby ešte toho roku podporovali sv. Misie, a už teraz sa ohlásili oo. Baziliánom v Prešove, alebo oo. Redemptoristom v Michalovciach, aby ich do evidencie vziať ráčili.
Na prípad potreby ordinariát veľmi ochotne udeľuje chudobným farnostiam, či to peňažnú podporu, či v naturáliách a to vo forme konzerv.
Na konci Vám, drahí bratia, pripomínam dva veľmi dôležité momenty, ktoré v živote kňaza zvyknú hrať veľkú úlohu a vo veľkej miere sa pričiňujú k úspechu alebo neúspechu duchovnopastierskej práce. Prvé je to, že musíme si byť vedomí toho, že všetky naše podujatia musia sprevádzať horlivá a pokorná modlitba, vedomí súc toho, že „bez pomoci Božej nemôžete nič urobiť (Jn, 15,5)...“
