09/05/2026
POKÁNIE, VŽDY VYŽADUJE SKUTOK. SKUTOK, KTORÝ PREVÝŠI TÚ CHYBU, TEN HRIECH, KTORÝ MU PREDCHÁDZAL.
* * *
Každý z nás, keď ide na spoveď, premýšľa, čo povedať kňazovi, aké hriechy si spomenúť či pomenovať. A spoveď sa pre nás mení na akúsi štatistiku. „Urobil som toto, urobil som tamto…“ Prečítali sme modlitbu, išli na sväté prijímanie a zajtra urobíme to isté. A tak deň čo deň, od začiatku až do konca.
SPOVEĎ, POKÁNIE, VŽDY VYŽADUJE SKUTOK. SKUTOK, KTORÝ PREVÝŠI TÚ CHYBU, TEN HRIECH, KTORÝ MU PREDCHÁDZAL. Apoštol Tomáš vyznal svoju neveru, ale vyznal aj svoju vieru. A vykonal skutok v čase, keď existovali hranice, stráže, mučitelia i zbojníci. No predsa šiel a hlásal Christa bez akéhokoľvek strachu. A to bolo jeho vyznanie. To bola jeho kázeň. Mnohonásobne prevýšila jeho predchádzajúcu neveru.
POKÁNIE JE VŽDY SKUTOK. A SPOVEĎ JE PRIPOMENUTÍM SI CHÝB, KTORÉ SI UROBIL. NO MUSÍ TU BYŤ TÚŽBA TIETO CHYBY NAPRAVIŤ, ODČINIŤ SVOJU VINU. A od nás sa nevyžaduje ísť do Indie, do Británie, Afriky, Grécka či Ríma. Nie. KAŽDÝ MÁ ZOSTAŤ NA SVOJOM MIESTE A ROBIŤ SVOJU PRÁCU. ALE SVOJÍM ŽIVOTOM SVEDČIŤ O TOM, ŽE PATRÍ CHRISTOVI, ŽE JE NAOZAJ PRAVOSLÁVNYM KRESŤANOM. Aby sa ľudia nezaujali našou kázňou, ale naším životom, a zatúžili spoznať: „Čoho sa to on alebo ona dotkli, že sú takí svetlí, takí radostní, takí naplnení milosťou? Aj ja sa chcem dotknúť toho svetla. Aj ja sa chcem dotknúť tej radosti.“
V DNEŠNEJ DOBE, KEĎ SÚ VŠETCI UNAVENÍ ZO SLOV, KEĎ INFORMAČNÝ HLUK DOLIEHA NA KAŽDÉHO, STAČÍ JEDNODUCHO BYŤ. V TICHU, UPROSTRED BÚROK, ZACHOVAŤ CHRISTOV POKOJ. A ĽUDIA BUDÚ PRIŤAHOVANI TÝMTO POKOJOM. A budú mať na ňom účasť. A to bude naša kázeň. To bude apoštolský čin každého z nás.
— metropolita Teognost
